História Holandska

Holandsko bolo do 14. až 15. storočia rozdelené na niekoľko feudálnych dŕžav. Už v tomto čase patrilo medzi kultúrne a obchodné centrum Európy. V r. 1548 sa cisárovi Karlovi V. podarilo vytvoriť jeden štátny celok, ktorému vládli Habsburgovia. V tom čase bolo hlavné mesto Brusel (dnes je Brusel hlavným mestom Belgicka). Neskôr sa Holandsko stalo hospodársky veľmi vyspelou krajinou. Na prelome 16. a 17. storočia došlo k buržoáznej revolúcii. Územie sa rozdelilo medzi niekoľko krajín. Až v r. 1814-15 bolo vytvorené Spojené kráľovstvo holandské, ktoré zastrešilo historické územia. Tento stav sa zachoval iba do r. 1830, kedy sa Holandsko rozdelilo na Belgicko a Holandsko. Vzhľadom na historickú previazanosť tvoria krajiny Beneluxu (Holandsko, Belgicko, Luxembursko) silnú hospodársku úniu.

Holandsko je rozdelené na dvanásť administratívnych regiónov, ktoré sa nazývajú provincie. Na čele každej provincie stojí guvernér, ktorého oficiálne meno je „Commissaris der Koningin“. Jednotlivé provincie zo severu na juh sú:

* Frízsko (Friesland): leží na sverozápade krajiny; hlavné a najväčšie mesto: Leeuwarden

* Groningen: leží na sverovýchode krajiny; hlavné a najväčšie mesto: Groningen

* Drenthe: leží na juh od Groningenu, hlavné a najväčšie mesto: Assen

* Overijssel: leží na juh od Drenthe; hlavné mesto: Zwolle, najväčšie mesto: Enschede

* Flavónsko: leží v strede krajiny severne od Utrechtu; hlavné mesto: Lelystad, najväčšie mesto: Almere

* Gelderland: leží na juh od Overijssel; hlavné mesto: Arnhem, najväčšie mesto: Nijmegen

* Utrecht: leží v strede krajiny; hlavné a najväčšie mesto: Utrecht

* Severný Holland (Noord-Holland): leží na severozápade krajiny; hlavné mesto: Haarlem, najväčšie mesto: Amsterdam

* Južný Holland (Zuid-Holland): leží na stredozápade krajiny, hlavné mesto: Haag, najväčšie mesto: Rotterdam

* Zéland: leží na juhovýchode krajiny; hlavné a najväčšie mesto: Middelburg

* Severné Brabantsko (Noord-Brabant): leží na juhu krajiny; hlavné mesto: 's-Hertogenbosch, najväčšie mesto: Eindhoven

* Limbursko: leží na juhovýchode krajiny; hlavné a najväčšie mesto: Maastricht

Začiatky futbalu

Presný pôvod futbalu nie je známy. Futbal v modernej podobe, kde sa 11 hráčov postaví proti druhej jedenástke v určenom priestore sa datuje z 19.storočia a kolískou je Veľká Británia.

Najstaršia dochovaná pamiatka o futbale pochádza z Číny, zo spisov dynastie Han na prelome letopočtov. S loptovou hrou sa stretávame aj v starovekom Ríme. V Polluxových spisoch sa dozvedáme o hre ,,harpastum“: ,,Hráči sa rozdelili do dvoch skupín. Na čiaru v strede bola vhodená lopta. Na dvoch koncoch, za miestami kde boli postavení hráči, sa nachádzali dve ďalšie čiary. Za tieto čiary sa hráči pokúšali doniesť loptu. Výkon sa neobišiel bez vzájomného ťahania a strkania“. Z popisu môžeme dedukovať, že harpastum bolo akýmsi predchodcom moderného rugby i futbalu. Rimania pri svojich ťaženiach po Európe priniesli harpastum aj na územie dnešného Francúzska a Anglicka. Podľa tvrdenia historikov sa táto hra dostala až na druhý koniec ríše, na Kaukaz. Aj po rozpade Ríma sa hra udržala v iných podobách. Prinášala zábavu a vzrušenie, vyznačovala sa silou a živelnosťou, no stále jej chýbali pravidlá.

V stredoveku píše o ,,foot-balle“ Wiliam Fitzstephen v Dejinách Londýna z roku 1175. Futbal sa hral masovo v uliciach miest a dedín pre zábavu. V hre išlo o to, ako dostať loptu do mestskej brány súpera. Na jednej strane hralo aj niekoľko sto hráčov. Hrdinom sa stal hráč, ktorý položil loptu do bránky. Hra naberala na agresii a často pri nej dochádzalo k poškodeniu verejného i súkromného majetku a k početným úrazom a zraneniam. Preto vydal anglický kráľ Eduard II. 13.4.1314 prehlásenie zakazujúce túto hru. ,,Vzhľadom k tomu, že v meste vzniká veľký hluk spôsobený strkaním nad veľkými loptami, z ktorého môže vzniknúť množstvo zla, od čoho nech nás ochraňuje Boh, v mene kráľa a pod hrozbou väzenia prikazujeme a zakazujeme, aby hra bola v budúcnosti v meste predvádzaná.

Futbal v uliciach Londýna za vlády Eduarda II.

Futbal v uliciach Londýna za vlády Eduarda II.

Aj napriek zákazom kráľov táto hra prežívala, čo potvrdzujú úryvky z knihy The Gouvernour z r.1564, kde Thomas Elyot kritizuje futbal a prirovnáva ho k ,,zvieraciemu šialenstvu a krajnému násiliu, ktoré si zaslúži iba zabudnutie“. V knihe Survey of Cornwall zo 17.storočia Carew hovorí o prvých pravidlách. V hre nemohol nikto narážať a chytať pod pás a nebolo povolené hrať loptu dopredu. O futbale sa zmienil aj slávny dramatik William Shakespeare v Kráľovi Learovi a v Komédii plnej omylov. Predchodca futbalu teda vo svojej živelnosti a bez pravidiel vydržal až do polovice 19.storočia.

Kopačky z 19. storočia

Kopačky z 19. storočia - Futbalisti si na zápas pribíjali špunty k obyčajným pracovným topánkam.

Rok 1846 môžeme považovať za začiatok moderného futbalu. Páni H.de Winton a J.C.Thring z Cambridgu zorganizovali stretnutie s predstaviteľmi významných škôl a výsledkom boli Cambridge Rules – prvé pravidlá futbalu, ktoré sa však nezachovali. Na ich základe však vypracoval uppinghamský protektor Thring v roku 1862 nové a zároveň najstaršie zachované pravidlá futbalu. Boli to pravidlá pre šport, ktoré nazval Najjednoduchšia hra.